Peter Sorát a jeho príbeh

Hovorí o sebe, že je pouličný spisovateľ. Nie je len spisovateľom, je hlavne človekom, ktorému sa podarilo to, čo sa podarí málokomu. Dostať sa zo dna až tam, kde sa to podarí len tomu, kto naozaj chce.

Peter je vzdelaný človek, vyštudoval  Evanjelickú bohosloveckú fakultu Univerzity Komenského. Zaujímal sa najmä o filozofiu a religionistiku. Po škole strávil určitý čas v zahraničí a nič nenasvedčovalo tomu, že jeho život sa nebude podobať stovkám životov iných ľudí.

Jedného dňa zašiel do herne v Žiline. Zahral si ruletu a už neprestal. Skončil na ulici. Bez peňazí a strechy nad hlavou.Peter Sorát strávil na ulici vyše 9 rokov. Bojoval, aby neklesol na úplné dno, z ktorého už niet návratu. Sám hovorí, že najdôležitejšia v tejto situácii je silná psychika. Prostredie bezdomovectva  je nepriateľské aj na chvíľu, nie na dlhých deväť rokov. Je obdivuhodné, kde v sebe zobral  vnútornú silu na každodenné prežitie a k tomu ešte silu, aby sa posúval dopredu. Okrem predaja časopisu Nota Bene začal vydávať vlastný samizdatový časopis, ktorý písal v čitárni knižnice. Jeho prvú knihu Pouličný diviak mu pomohol vydať spisovateľ Daniel Hevier, jej anglickú verziu si Peter preložil sám a predáva ju turistom v Bratislave. Do týchto kníh pretavil svoje skúsenosti zo života na ulici nielen v Bratislave, ale aj vo Viedni, v Prahe a v Londýne. Nasledovala druhá kniha s názvom Medzi Kniha, ktorá je už náročnejšia a viac filozoficky zameraná.

Peter hovorí,že je vďačný za každý deň, ktorý prežil, lebo nevie, či nebude jeho posledným. Snaží sa vždy ponoriť do prítomnej chvíle a neriešiť to, čo bolo. Píše ďalšiu knihu a zároveň predáva tie, ktoré napísal. Už dávno nežije na ulici, má prenajatý byt v rodinnom dome.
Dúfam, že sa podarilo našim deťom ukázať, že človek síce môže spraviť v živote chyby a spadnúť až na dno, ale to, koľko statočnosti a odvahy pri odrazení sa z temna a zničení vlastných démonov prejaví, závisí z veľkej časti od nás samých.

Adriana Borovská